Optimálne fungovanie imunitného systému nie je samozrejmosťou
Kedy je obranyschopnosť organizmu efektívna? Odpoveď je dávno známa – pestrá strava, dostatok pohybu, spánku, jednoducho zdravý životný štýl. Vzťah imunity a koronavírusu však taký jednoduchý nie je.
Riziko nakazenia sa totiž okrem iného
zvyšujú aj niektoré zdravotné problémy. Mnohé z nich nedokážete ovplyvniť, respektíve eliminovať ani dodržiavaním uvedených odporúčaní.
Príkladom sú dedičné a respiračné choroby, nádory, diabetes, ateroskleróza a ďalšie chronické zápalové stavy, ktoré sú pre COVID-19 komorbiditou (prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia). Čo však viete ovplyvniť, je
posilňovanie imunity. V prípade koronavírusu to znamená, že posilnená imunita môže do istej miery riziko nákazy znížiť.
V čom teda spočíva dôležitosť zvyšovania odolnosti organizmu pred SARS-CoV-2? Nie v rezistencii človeka voči vírusu, ale v miernom priebehu COVID-19 po infikovaní. Vyjadrenie českého imunológa, RNDr. Karla Drbala, Ph.D., poskytuje presnejšiu odpoveď:
„Čo je kriticky dôležité pre zabránenie vážnemu priebehu COVID-19, je utlmiť imunitnú odpoveď, ktorá stojí za rozvojom chronického zápalu. Tomu, okrem iného, napomáha aj vitamín D (vo väčších dávkach) – dobré je dostať ho na úroveň medzi 50 – 100 nmol/L.“
Aj obezita je komorbidita
Nadmerná hmotnosť je pre človeka rizikovým faktorom – vo všeobecnosti, no v súvislosti s koronavírusom obzvlášť. Aj imunológ Karel Drbal poznamenal, že:
„Obezita je dôležitým faktorom pre predikciu prehnanej reakcie proti SARS-CoV-2 smerom ku COVID-19 a jeho negatívnemu vývoju.“ Potvrdzujú to tiež dáta týkajúce sa COVID-19. Napríklad britský rezort zdravotníctva uvádza, že ohrozenou skupinou sú predovšetkým osoby, ktorých BMI ˃= 40. Treba však pamätať na to, že aj bez ohľadu na koronavírus predstavuje obezita riziko pre zdravie. Podľa WHO je stredným rizikom obezita 1. stupňa (BMI 30,0 – 34,9), vysokým rizikom obezita 2. stupňa (BMI 35,0 – 39,9), život ohrozujúcim rizikom obezita 3. stupňa (BMI ˃= 40).
Nielen posledný zmienený index telesnej hmotnosti môže
v kombinácii s COVID-19 signalizovať nežiaduci proces. Imunológ Karel Drbal v tejto súvislosti uvádza:
„Tukové tkanivo (dolný limit je BMI ˃ 30) produkuje veľké množstvo prozápalových faktorov do celého tela. Jedným z nich je aj IL-6, ktorý sa zdá byť tou dôležitou molekulou pre rozvoj chronického zápalu v pľúcnych mechúrikoch u COVID-19.“
Pomôžu pohybové aktivity?
Áno aj nie. Nejednoznačnosť odpovede tkvie v časovom horizonte pohybových aktivít u obéznych ľudí. Pokiaľ ste začali športovať až v dôsledku pandémie SARS-CoV-2, spomínaný efekt tukového tkaniva bude pravdepodobne prebiehať bez zmeny – a tým vás neodrádzame od pokračovania v tréningoch, naopak!
Fyzická aktivita, okrem ďalších benefitov, totiž
zvyšuje počet buniek imunitného systému.
Keďže COVID-19 napáda pľúca a obezita im do značnej miery sťažuje inhaláciu kyslíka, tento vzájomný vzťah môže byť pre človeka i výsledkom nezlučiteľným so životom. Preto majú v tomto prípade
význam pohybové aktivity, ktoré posilnia imunitu a pomôžu k zníženiu nadváhy. Musia však byť vykonávané
postupne, dlhodobo a pravidelne (obézni ľudia by mali začať so športom pozvoľna, kvôli možným zdravotným komplikáciám).
Suplementácia vitamínu D v období koronavírusu
Problematiky týkajúcej sa potreby dopĺňania vitamínov, predovšetkým vitamínu D (D₃), sme sa už dotkli. Jeho vplyv na imunitný systém je zrejmý, optimálne denné dávky známe. Avšak,
otáznik visí nad jeho vhodnou koncentráciou v organizme obézneho človeka. Pripomíname, že WHO odporúča vystavovať telo slnečnému žiareniu v trvaní 30 minút denne (bez ohľadu na súčasnú pandémiu). V čase šíriacej sa nákazy však nemusí byť doping zo slnka postačujúci (hoci je viac ako vítaný). Extra to platí pre obéznych ľudí.
Hladina vitamínu D totiž negatívne koreluje s vysokou hmotnosťou človeka. Jeho nízka hladina sa spája s vyšším percentom tukového tkaniva, BMI, aj s nižším HDL (cholesterol). Z toho vyplýva, že pri obezite je vysoko pravdepodobné, že hodnoty „déčka“ optimálne nebudú. Preto je potrebné túto hladinu
zvýšiť viac ako na „úroveň optimum“, u obéznych ľudí podstatne viac. Presné údaje o tom, čo je v tomto prípade viac, zatiaľ potvrdené nie sú. Smerodajná však môže byť informácia o hypervitaminóze vitamínom D.
K tej môže dôjsť iba pri nadmernom príjme potravinových doplnkov, nie pri konzumovaní jedál s obsahom tohto vitamínu, ani pri slnení.
Najvyššou tolerovanou dávkou u dospelého človeka je 125 nmol/L. K hyperkalcémii (pretože nadmerné množstvo vitamínu D spôsobuje aj nadbytok vápnika) však dochádza až pri dlhodobom príjme nad 230 nmol/L. Uvedené čísla môžu byť pri obezite indíciou, avšak telefonickej konzultácii s lekárom sa nevyrovnajú. Presne napovie vaša zdravotná dokumentácia.
Účinná stratégia
Taktika odolávania šíriacemu sa novému koronavírusu nespočíva v prefíkanosti, ale v diplomacii. V praxi to znamená, že hoci
nie je isté, že sa ako jednotlivec vyhnete ochoreniu COVID-19, môžete si zabezpečiť jeho mierny priebeh. Ako? Dodržiavaním karanténnych opatrení, ale aj činnosťami, ktoré sú bežnou súčasťou života a navyše sú príjemné.
Bez ohľadu na to, koľko vážite, odpočívajte, doprajte si dostatok spánku, venujte sa kreatívnym činnostiam, zapojte do nich rodinu, hlavne sa snažte vyhnúť stresovým situáciám – áno, v tomto období je veľa dôvodov, ktoré vám to sťažujú. Ale! Stres je nepriateľom imunity a vy potrebujete priateľov. Sú nimi nepochybne i
aktívny pohyb a vitamín D. Nezabúdajte na nich (nielen počas pandémie) a oni nezabudnú na vaše zdravie...
