Dala som si záväzok, že to musím dotiahnuť pod 70 kg.

Volám sa Monika. Mám 39 rokov a bývam v Marine.

Moje detstvo nebolo najšťastnejšie. Všetko to začalo úrazom hlavy. Ako päť ročná som sa hrala na chodníku, počula som len zvuk motorky a viac si nepamätám! Prebudila som sa až v nemocnici so silným otrasom mozgu. Krátko na to, som sa začala zajakávať. V Škole sa mi posmievali a ja som tie posmechy zajedala.

V 14-tych rokoch som vážila neuveriteľných 98 Kg. Jedného dňa som zbadala v novinách inzerát na konkurz modeliek. Ani neviem, čo ma tam napadlo ísť. Bola som každému na smiech. Majiteľ agentúry sa zachoval ako džentlmen a povedal! V tvárí si veľmi pekná, len treba schudnúť a príď. Od toho dňa som nemyslela na nič iné len na diétu. Ráno jedno jablko a večer päť km beh. Za pol roka som mala 47 Kg. A ocitla som sa na psychiatrickom oddelení s diagnózou anorexia.

Ako tak som začala jedávať, dostavili sa prvé úspechy v modelingu a bola som konečne sebavedomá a šťastná. V 17-tych  rokoch mi mama oznámila, že je tehotná, ale kvôli cukrovke a chorému srdcu si to chcela dať vziať! Na kolenách som ju prosila, nech to nerobí! Celé tehotenstvo bola v nemocnici, ale dočkala som sa. Narodila sa nám malá Martinka.

Keď mala Martinka tri rôčky, ja som sa vydala. Manžela som si našla cez inzerát, lebo kvôli rečovej vade sa mi ťažko nadväzovali kontakty. Mám výborného manžela a teraz sme oslávili 20-te výročie sobáša. To najhoršie ma ešte len čakalo.

Po druhom pôrode som začala bývať veľmi unavená a mala som veľmi silné bolesti v podbrušku. Po operácii mi zistili rakovinu vaječníka, ktorý museli odstrániť s upozornením, že už deti mat nebudem, preto že je iba jeden funkčný, ktorý to asi v oslabení nedokáže. Nevadilo mi to, lebo mala som už dve. Nasadili mi liečbu po ktorej som sa úplné zosypala. Nepoznala som deti, muža proste nikoho. Lekári mi nasadili antidepresíva.

Aj keď ma behom mesiaca postavili na nohy prežívala som strašný strach. Diagnostikovali mi úzkostnú poruchu s agorafóbiou. Keď vám napíšem, že vôbec nevychádzam z domu, tak mi to ani neuveríte. Sedavým životom som začala rapídne priberať.

15 rokov, čo som na plnom invalidnom dôchodku sa mi podarilo pribrať 40 kg. V máji bolo Moniky a Martina sa ma pýtala, co mi ma kúpiť. Mala som už vibračnú plošinu, stepper, činky a veľmi som túžila po trampolíne.

Šli mi ju rodičia aj s Martinkou kúpiť, lenže po ceste mali dopravnú nehodu, nie ich vinou. Otec s mamkou vyviazli so škrabancami, ale moje sestra to neprežila. Zomrela po 7. Dňoch v nemocnici na mozgovú príhodu

Od toho dna, cvičím každý deň a priznám sa, že len na trampolíne. Schudla som za rok 6 kg. Možno sa vám to nebude zdať veľa, ale ja som šťastná, nakoľko s antidepresivami to ide ťažšie. Dala som si záväzok, že musím to dotiahnuť pod 70 kg, ale verím, že sa mi to podarí.

Aj tých 6 kg, co som schudla, mi upravili krvný tlak a cukor, nakoľko mi zistili cukrovku. Vaše výrobky sú veľmi kvalitne. Teraz by som si chcela ešte zakúpiť cez vašu internetovú stránku hodinky, které počítajú kalórie a pulz.

Záverom vám chcem ešte napísať, že aj keď lekári tvrdili, že už dieťa mať nebudem, tak aj napriek môjmu veľmi zlému zdravotnému stavu som nedávno porodila chlapčeka ktorému som dala meno Martino. Na pamiatku anjelikovi – sestričke Martinke. Starajú sa o neho moji rodičia a ja viem, že majú zas pre koho žiť!